Vyrastal som v otcovej klampiarskej dielni, kde som sa stretával so všetkými druhmi kovových materiálov. Už na Vysokej škole výtvarných umení som začal experimentovať s odpadmi týchto kovov a vkladal ich do rôznych materiálov (drevo, betón, kameň). Riešil som rôzne amorfné tvary, objekty a často som sa inšpiroval architektúrou, keďže som používal architektonický materiál. Prešiel som všetkými klasickými materiálmi ako drevo, kameň, umelé hmoty, bronz…, ale ako každý výtvarník som hľadal niečo viac. Začal som používať čisto technický, priemyselný materiál – plech všetkých farieb (materiálov), čiže žiadne odlievanie ani tepanie, nič z klasických techník. Začal som hľadať krásu v ohýbaní, prekladaní, falcovaní (to je klampiarska technika), spájal som rôzne štruktúry a vytváral som z nich obrazce. Neskôr som začal prekladať pásiky plechu jeden cez druhý. K tomu ma priviedol nápad s kuklou motýľa, ktorý som rozvíjal až do ľudských podôb. Až mi z toho vyšlo dielo – Sarkofág. Odvtedy som si techniku osvojil a stále ju zdokonaľujem. Inšpirácie hľadám hlavne vo figúre ženského aktu. Často sa však vraciam do histórie, hlavne obrazov baroka. Inšpirujú ma akty s napätím a dynamikou, lebo to dokážem vyjadriť mojou technikou. Nezobrazujem figúry konkrétnych osôb, ale sú anonymné čiže tajomné, čo ma najviac fascinuje.
